19 júl Nekomentované Daniela Choma sprievodné informácie

Tehotná žena v modernom svete zažíva vo finálnych týždňoch svojho tehotenstva často náročné obdobie.  Po dlhú dobu v histórii ženy tehotnej žene vytvárali priestor podpory, bezpečia a zrenia v Matku, ktorou sa chystala stať. V tomto bezpečnom priestore milujúcich a podporujúcich žien mohla čerpať dôveru v svoje dieťa a v núdrosť a schopnosti svojho tela ho zdravo porodiť. Tým následne kompetentne vstúpiť do svojho Materstva. Mohla spracovať svoje obavy a tiene, ktoré by sa počas pôrodného procesu mohli vynoriť a ovplyvniť jeho priebeh. Spájala sa s bábätkom a hlbokou ženskou silou potrebnou k pôrodu.

Predpôrodná ceremónia je príležitosť vytvoriť si a dopriať sebe, alebo tehotnej priateľke, tento posilňujúci posvätný okamih v spoločnosti blízkych žien. Často si žena pozve aj svoju Mamu alebo aj Starú Mamu, ako oporu svojej ženskej línie. Je to mimoriadne ľudské a hlboké stretnutie plné lásky, oslavy, starostlivosti a pravdy. Kúzlo týchto ceremónií spočíva v obrátení sa do svojho vnútorného priestoru a iniciovať seba samú do ďalšieho životného obdobia. Touto iniciáciou v sebe zapaľujeme kvality v nás, ktoré sú potrebné k celostnej a plne prežitej životnej skúsenosti, ktorá slúži k nášmu rastu a rozvoju.

Ak túžite po svojej vlastnej predpôrodnej ceremónii, alebo ňou túžite obdarovať milovanú priateľku, ktorú čaká pôrod, dajte nám o sebe vedieť. Ceremónia je unikátna a priamo na mieru oslavovanej ženy, preto ju budeme citlivo a vnímavo tvoriť spoločne.

Zážitok tehotnej ženy z predpôrodnej ceremónie, o ktorý sa s vami delí:

,,Toľko lásky a podpory, čo som od mojich blízkych priateliek dostala pred pôrodom na ceremónii je neopísateľné, jednoducho to treba zažiť. Po ceremónii som vykročila zo stavu tehotenstva do stavu pôrodu, všetko čo nebolo potrebné z hlavy odišlo a prišlo to, čo mi k pôrodu bolo potrebné. Láska, podpora, kľud a trpezlivosť. Tá podpora, ktorú mi tam moje drahé priateľky dali, ma sprevádzala počas pôrodu a v najťažších chvíľach som ich cítila pri sebe, hoci tam fyzicky neboli. Aj vďaka tomu som cítila bezpečie, že je všetko tak ako má byť a že je všetko v úplnom poriadku. Bolo to také sesterské stretnutie plné lásky a hýčkania. Ceremóniu som mala spolu s ďalšou blízkou priateľkou, s ktorou sme boli rovnako tehotné, počas toho sme sa cítili ako bohyne, celá tá podpora a láska smerovala na nás. Cítili sme sa dôležito, že ten čas patrí len nám a našim bábatenkám v brušku. Bolo to krásne a stále ma to dojme, keď si na to spomeniem. Ďakujem im za to veľmi, navždy si to budem pamätať, ani nie tak v hlave, ako v srdci.“ (N.)